sobota, 13. septembra 2014

KE-KS




Ahoy!

Väčšina ľudí má rada cestovanie, výlety do okolia a návštevy zaujímavých a netradičných miest. Do tejto obrovskej skupiny ľudí patríme aj my. Milujeme cestovanie a hlavne cestovanie spolu! Aj preto sme sa asi v strede leta rozhodli, že si spravíme taký menší výlet do druhého najväčšieho mesta našej republiky, do Košíc!


S mojou láskou sme sa rozhodli, že tam pôjdeme vlakom a späť busom. Už len pre zaujímavosť. Ráno, okolo deviatej/desiatej sme vystúpili na hlavnej vlakovej stanici (akoby ich tam mali aj viac). Vzhľadom na to, že bolo neočakávané horúco, ihneď sme schovali naše bundy do tašiek a vybrali sme sa do starého mesta. Prešli sme cez park medzi Staničným námestím a historickým centrom mesta kde sme stretli medzi inými aj zahraničných turistov a šťastných rodičov s ich malými ratolesťami. Prešli sme samozrejme aj cez Košický most zaľúbencov a obzreli si kladky, ktorými si ľudia symbolicky zamkli svoju lásku na kľúčik.


A sme tam. Dóm svätej Alžbety. Vždy ma to monumentálne architektonické dielo fascinovalo. Keď sme ho tak obchádzali, pri malých dvierkach vedúcich do vysokej veže, sedela pani v strednom  veku a vyberala poplatok. Keď sme videli turistov fotiacich sa na veži, bolo hneď jasné, že sa tam musíme/chceme dostať. No tá teta nás trochu zneistila. Je to zamestnanec mesta? Cirkvi? Alebo len využila príležitosť otvorených dverí na veži a oberá turistov o peniaze? Vzhľadom na to, že sme niekedy dosť hanblivý pár, vykašľali sme sa na to a spravili si plno fotiek zdola (ukážka pod článkom). Tu však naša cesta nekončí. Zastavili sme sa pri fontáne so znameniami, kde sme si dali ďalšiu sériu fotiek, každý so svojím znamením. Po na pózy a polohy náročnom fotení sme sa rozhodli, že si dáme… Čo?! No predsa…! ZMRZLINÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ!!!!!!! Kúpili sme si po dvoch kopčekoch a vybrali sa na električku. Chceli sme ísť totiž do Atrium Optima. Ha-ha-haaa! Tu začal náš trip po KE. :D Keďže ani jeden z nás nie je veľkým fanúšikom novín, netušili sme, že električková doprava bola, možno ešte aj je, obmedzená. Asi 20 minút sme stáli na zastávke a čakali na električku. Po zistení, že tadiaľ asi nepôjde, sme sa vybrali, pre istotu naokolo, späť na Staničné námestie. Tam sme si kúpili lístky a čakali sme na MHD-čku. Tá dorazila ako na zavolanie! Odsedeli sme si nejakých tých 15 minút v "harmonike" a vystúpili pri Optime. Tam sme sa poriadne vyhrali! Prvá zastávka boli toalety, následne aj odloženie svojich pakšamentov do skriniek pre zákazníkov. A šli sme rabovať obchody. No… nakoniec sme si skoro nič nakúpili ale poriadne sme si to užili. Vďaka mojej lásočke som si kúpil krásnu, tyrkysovú košeľu s modrými pásikmi v hornej časti hrudníka.


Keďže sa pomaly a nenápadne blížil obed, rozhodli sme sa ísť papkať. Ako dvaja mladí a zdravému životnému štýlu naklonení ľudia, sme si povedali, že raz za rok si snáď ten "mekáč" môžeme dovoliť (nehovoriac o tom, že za ten deň sme vybehali a vychodili viac kalórii a tuku ako za celý mesiac). Spokojní, ;že sme dostali krásny pohár od spoločnosti Coca-Cola a dokonalé ružové zajačikovské hodinky z Happy Meal-u; a napapkaní sme sa vybrali ďalej. Vyšli sme pred OC a čakali na bus. On tam stál, zaparkovaný, desina. Keďže sme si prečítali, že desina ide ku Optime zo Staničného (hoci sme tým nešli), tak bolo viac-menej jasné, že pôjde aj späť. Lenže to tak nebolo! Prešli sme okolo Auparku (skoro v centre mesta), previezli sme sa asi polkou Košíc, prešli sme celé "európske" sídlisko, vystúpili na konečnej a zase sme čakali na bus. Ten prišiel, s rovnakým číslom (10) no opačnou trasou. Tentokrát sme už boli múdrejší a vystúpili pri Auparku. Odtiaľ sme šli pozrieť zvyšnú časť historického námestia, ktorú sme si nechali na neskôr. Mimoriadne teplý večer nás mierne zaskočil, a tak sme si dali druhú dávku zmrzliny a sadli si na lavičku. Trochu sme si pokecali o celom dni, čo všetko sme doposiaľ spolu prežili a čo nás ešte čaká. Avšak, blížil sa čas odchodu z tohto nádherného mestečka. Mali sme ešte takú dobrú hodinku tak sme sa pomaly, ale váááááážne veeeeeeľmi poooooomaaaaalyyyyyyy vybrali na busku. Lenže! Moja vrtošivá hlava sa dohodla s mojím žalúdkom a jazykom a rozhodli sa, že mám ešte chuť na niečo sladké, čokoládové, vláčne až tekuté, jogutovej formy. Začali sme vymýšľať čo by spĺňalo všetky tieto, nie úplne presné, požiadavky. Po chvíli chôdze sme, v ten deň už druhýkrát, zavítali do svetového podniku u McDonalda. Dal som si božský, s mliekom absolútne nesúvisiaci, MilkShake. Čokoškový samozrejme! ;P Trochu sme ešte posedeli na poschodí prevádzky a pustili sa k zastávke, ktorá bola o ulicu ďalej.


Je to tu! Náš bus zastal na nástupišti. Asi dvadsať ľudí sa prihrnulo k dverám a nadšene sa tlačili dovnútra. Teda až na pár párov, ktoré so slzami v očiach lúčili. A na nás. Bolo nám totiž jasné, že tento úžasný deň sa chíli ku koncu. No bola pred nami ešte dlhá cesta, ktorú sme si rozhodne užili na plné obrátky.


Ďakujem vám, že ste si tento, pomerne dlhý článok prečítali. Dúfam, že sa vám páčil a budete aj naďalej sledovať náš blog :)  (poprípade prizvete aj niekoho ďalšieho ;P )             

                                                                                                                                         TommyDeé


 Teta je top :D :D 









7 komentárov:

  1. hezký článek a pěkné fotky :) děkuji za komentář na našem blogu, klidně se mužeme sledovat navzájem :) já tě teda sleduju, doufám, že budeš i ty nás :)

    http://gethealthyandfitwithus.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásné fotky, líbí se mi jak máš namalované obočí a ta kombinace na nehtech je taky skvělá :) !
    http://veru-life.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Odpovede
    1. Keď si si dôkladne pozrela fotky, tak v zábere je teta, ktorá nám tam skočila. Takže asi toľko ti poviem na tvoj komentár.

      Odstrániť
  4. Košice sú fajn, strávila som tam 6 rokov ale tá mestská doprava chodí príšerne. Inak pekné fotky :)

    OdpovedaťOdstrániť